K skúmaniu nemeckého etnika v slovenskom a interetnickom kontexte sa intenzívnejšie pristupuje až v posledných dvoch decéniách, ?ím sa do istej miery zap??a hiát, ktorý sa vznikol vzh?adom na „kontroverznos? / komplikovanos?“, za akú sa Nemci v súvislosti s politickým a historickým vývojom v rokoch 1938-1945 u nás pokladali. V období 1945 - 1990 sa však nemeckej problematike venovali domáci vedci skôr výnimo?ne, z geografov bol to E. Mazúr a pomerne úzky okruh etnológov a historikov (napr. R. Marsina, D. Ková?, S. Kova?evi?ová) a publikovalo sa aj nieko?ko ideologicky poplatných prác. Relevantné práce možno za?leni? do nieko?kých skupín, ako sú: práce zamerané na geografiu obyvate?stva všeobecne postihujúce aj demografický historický vývoj; generalizujúce historicko-demogeografické (demografické) práce, zamerané na viaceré aspekty vývoja populácie, vrátane etnicity a jej historického vývoja, vrátane nemeckého etnika, ?i negeografické práce špecializované na nemecké etnikum. V príspevku sa autor pokúsi o metodologické zhodnotenie geografických a negeografických prístupov a ich relevanciu pre výskumnú prax.