Pojmy ako životná stratégia, kvalita života ?i miestny rozvoj sú ?asto používané, pri?om sa všeobecne akceptuje ich nesmierny spolo?enský význam. Aj preto, napriek svojej vágnosti, pri?ahujú pozornos? vedeckej komunity. Hoci sa k ich štúdiu zvy?ajne pristupuje oddelene, ich významová previazanos? je zjavná. Príspevok sa preto snaží poukáza? na vzájomné súvislosti týchto teoretických konceptov, ich geografické rozmery a prináša špecifický prístup k ich štúdiu. Na jednej strane sa príspevok opiera o metódu hodnotenia životných stratégií. Tie budeme považova? za akýsi nástroj výskumu, ktorý ovplyv?uje, dokonca vytvára pocit spokojnosti so životom (a teda aj abstraktne povedané kvalitu života) pod?a ich úspešnosti. Tie skúmame na základe živobytia domácností a zdrojov, ktorými domácností disponujú. Na druhej strane sa príspevok zaoberá definovaním objektívnych indikátorov kvality života, agregovaných do nieko?kých domén, resp. oblastí, ktoré svojou pozitívnou alebo negatívnou hodnotou prispievajú k relatívne vysokej, resp. nízkej úrovni kvality života obyvate?ov. Pojem kvality života sa ?alej využíva pri hodnotení vstupov a výstupov miestneho rozvoja, ak kvalitu života chápeme ako istý stav, a rozvoj ako proces prechodu z jednej na inú úrove? kvality života. Predkladaný výskum prestupuje od dimenzionálnej úrovne domácností, cez úrove? obcí až po všeobecné porovnanie situácie na úrovni vybraných regiónov. Tieto regióny sú špecifické svojou geografickou polohou vo?i hlavným rozvojovým koridorom Slovenska, ale aj históriou a samotným vývojom. Nedostato?ný rozvoj priemyslu, prírodné podmienky nevhodné pre intenzívnu po?nohospodársku produkciu a nedostato?ná infraštruktúra indikujú špecifické podmienky rozvoja vybraných regiónov.