| |
Cieľ
Cieľom prognostických simulácií bolo zistiť vplyv priamych faktorov na vekové zloženie obyvateľstva. To znamená, ako vplýva zmena pôrodnosti, úmrtnosti a migrácie na zmenu vekovej štruktúry obyvateľstva. Taktiež nás zaujímalo, ako výber ukazovateľov ovplyvňuje meranie zmien vo vekovej štruktúre obyvateľstva.
Metóda, ukazovatele, scenáre
Metodologickým základom pre prognostické simulácie bola kohortne-komponentná metóda, ktorá modeluje vývoj počtu, prírastku a vekového zloženia obyvateľstva na základe vývoja plodnosti, úmrtnosti a migrácie. Prognostické simulácie boli spracované za obdobie 2020 - 2060, východiskovým rokom bol rok 2019. Na hodnotenie vplyvu reprodukčných procesov na vekové zloženie obyvateľstva sa využili štyri simulačné scenáre, Na porovnanie s očakávaným vývojom slúžil stredný scenár prognózy obyvateľstva SR do roku 2060.
Simulačný scenár SIM1 modeluje vývoj počtu, prírastku a štruktúry obyvateľov za predpokladu, že plodnosť, úmrtnosť aj migrácia sa nezmenia. To znamená, že počas celého simulovaného obdobia by zostali na úrovni roku 2019.
V simulačnom scenári SIM2 sa počíta s konštantnou hodnotou úmrtnosti a migrácie počas celého simulovaného obdobia (na úrovni roku 2019) a s pravdepodobným vývojom plodnosti. To znamená zvýšenie úhrnnej miery plodnosti do roku 2060 zhruba o 12%, pričom rast do roku 2030 by bol výraznejší ako počas zostávajúceho obdobia 2030-2060. Takýto scenár umožňuje modelovať izolovaný vplyv plodnosti na vekové zloženie obyvateľstva.
V simulačnom scenári SIM3 sú hodnoty plodnosti a migrácie konštantné počas celého simulovaného obdobia (na úrovni roku 2019) a budúci vývoj úmrtnosti dosahuje z dnešného pohľadu pravdepodobné hodnoty. To znamená, že úmrtnosť mužov aj žien sa rovnomerne znižuje počas celého simulovaného obdobia. Stredná dĺžka života pri narodení by sa do roku 2060 zvýšila u mužov o 9 rokov, resp. 12,1 % a u žien o 6,2 roka, resp. 7,6 %. Takýto scenár umožňuje modelovať izolovaný vplyv úmrtnosti na vekové zloženie obyvateľstva.
V simulačnom scenár SIM4 sa počíta s konštantným vývojom plodnosti a úmrtnosti počas celého simulovaného obdobia (na úrovni roku 2019) a s pravdepodobným vývojom migrácie. To znamená zvyšovanie migračného salda až do roku 2060. Ročné prírastky migračného salda sa pohybujú zhruba na úrovni 2000 osôb. Takýto scenár umožňuje modelovať izolovaný vplyv migrácie na vekové zloženie obyvateľstva.
PROG je stredný scenár prognózy obyvateľstva SR do roku 2060. Predstavuje z dnešného pohľadu najpravdepodobnejší vývoj počtu, prírastku a vekovej štruktúry obyvateľstva. Umožňuje modelovať kombinovaný vplyv všetkých troch reprodukčných procesov na vekové zloženie obyvateľstva. Slúži na vyhodnotenie simulačných scenárov z pohľadu očakávaného (najpravdepodobnejšieho) vývoja.
Dopady zmien populačného vývoja na vekovú štruktúru obyvateľstva sa merajú pomocou priemerného veku a indexu starnutia. Okrem týchto dvoch najčastejšie využívaných štandardných ukazovateľov vekovej štruktúry obyvateľstva založených na prežitom veku, sa využili aj ich prospektívne ekvivalenty, založené nie na prežitých ale na zostávajúcich rokoch života Ide o ukazovatele potenciálne roky života a prospektívny index starnutia.
Hlavné závery
Na základe výsledkov jednotlivých prognostických simulácií je možné skonštatovať dve základné skutočnosti. Po prvé, že pôrodnosť a úmrtnosť významne ovplyvňujú vekové zloženie obyvateľstva, zatiaľ čo migrácia len minimálne. A po druhé, že intenzita zmien vo vekovej štruktúre obyvateľstva významne závisí od zvolených ukazovateľov, ktorými sa meria.
V prípade plodnosti možno vysloviť jednoznačný záver, že čím je plodnosť vyššia, tým je veková štruktúra obyvateľstva mladšia a naopak. Takýto záver platí bez ohľadu na zvolený ukazovateľ. Vyššia plodnosť totiž prináša so sebou väčší počet narodených detí, čím sa posilňuje najmladšia časť populácie a znižuje priemerný vek obyvateľstva.
Čo sa týka úmrtnosti, pri jej poklese sa zvyšuje hlavne počet a podiel osôb vo vyššom veku, t.j. vo veku, v ktorom je úmrtnosť najvyššia. Ak použijeme na hodnotenie vekovej štruktúry obyvateľstva klasické ukazovatele, založené na prežitom veku, platí, že nižšia úmrtnosť znamená výrazne staršiu populáciu. V prípade použitia prospektívnych ukazovateľov je vplyv poklesu úmrtnosti na starnutie obyvateľstva menší Je to dôsledok rastu strednej dĺžky života v jednotlivých vekoch a tým aj zvyšovania potenciálnych rokov života pre členov príslušnej populácie.
Migrácia má len minimálny vplyv na vekové zloženie obyvateľstva a to bez ohľadu na použité ukazovatele. Veková štruktúra migrantov sa totiž obvykle výraznejšie nelíši od vekovej štruktúry obyvateľstva na príslušnom území, ktorého sa prisťahovanie alebo vysťahovanie týka. Migrácia by mohla ovplyvniť vekovú štruktúru obyvateľstva len v prípade, že by migranti boli v porovnaní s „domácim“ obyvateľstvom v priemere buď výrazne mladší alebo výrazne starší. A takýto vývoj nie je pravdepodobný, nakoľko najčastejšie sa sťahujú obyvatelia v produktívnom veku, čo je vek blízky priemernému veku obyvateľstva.
Populačné starnutie a jeho dopady na spoločnosť patria medzi najvýznamnejšie výzvy súčasnosti. Z hodnotenia vplyvu reprodukčných procesov na vekovú štruktúru obyvateľstva vyplýva, že ak uvažujeme nad opatreniami na zmiernenie procesu populačného starnutia, treba sa jednoznačne zamerať na také opatrenia, ktoré budú mať za následok zvyšovanie plodnosti.
Progresívne ukazovatele vekového zloženia obyvateľstva nás zas upozorňujú na skutočnosť, že predlžovanie ľudského života ako dôsledok znižovania úmrtnosti je spojené so zvyšovaním potenciálnych rokov života a tým aj nutnosťou posúvať do vyššieho veku hranicu staroby spojenú so zdravotnými obmedzeniami a väčšou odkázanosťou na pomoc rodiny, okolia a spoločnosti. Tak ako musia byť pri aktuálnej demografickej situácii súčasťou verejných politík opatrenia na zmiernenie starnutia obyvateľstva, tak tam musia byť aj opatrenia, ktoré umožnia seniorom kvalitnejšie prežívať ich stále sa predlžujúci život.
Autor obsahovej stránky webu: Ing. Boris Vaňo
» Zobraziť grafické vyjadrenie
|
| |