Katedra humánnej geografie a demogeografie patrí k najdlhšie kontinuálne existujúcim geografickým pracoviskám na Slovensku (spolu s dnešným Geografickým ústavom SAV a Katedrou fyzickej geografie a geoekológie PRIF UK). Je potrebné uviesť, že katedra počas 60 rokov svojej histórie niekoľkokrát zmenila svoj názov. Pôvodný názov Katedra ekonomickej geografie (od 1952), nahradil názov Katedra socioekonomickej geografie (r. 1986). Od r. 1992 používa súčasný názov Katedra humánnej geografie a demogeografie.

Svojim zameraním katedra nadväzuje na tradíciu „antropogeografie“, rozvíjanej v rámci Univerzity Komenského (UK) už od dvadsiatich rokov minulého storočia, najmä vďaka českým geografom (prvé prednášky z geografie boli v šk. roku 1921/22). Okrem vzniku Geografického semináru v rámci Filozofickej fakulty UK v r. 1923, bolo vyvrcholením pozornosti takto zameranej geografii zriadenie samostatného semináru antropogeografie v r. 1938. V medzivojnovom období môžeme za hlavných predstaviteľov antropogeografie na UK považovať najmä prof. J. Krála a prof. J. Hromádku (bol komplexne zameraný geograf, so silnejším zameraním na fyzickú geografiu). Na UK však pôsobili v tomto období na poli geografie aj ďalší českí odborníci (K. Chotek, F. Štúla, J. V. Daneš).

Posilnenie postavenia geografie na UK (ale v slovenskom vzdelávaní a vede vôbec) sa dosiahlo v r. 1940, kedy sa zriadil Geografický ústav (pod vedením J. Hromádku) v rámci novovznikajúcej Prírodovedeckej fakulty Slovenskej Univerzity (názov používaný v r. 1939-1954). V tomto období sa tu začína formovať nastupujúca generácia slovenských geografov. Na antropogeografiu tu bol zameraný Š. Fekete. Neskoršie, už po 2. svet. vojne, sa k nemu pridávajú J. Verešík a J. Kosír.

Významný medzníkom v rozvoji katedry bol vznik Fakulty geologicko-geografických vied na dnešnej Univerzite Komenského. Z Geografického ústavu vznikajú Katedra fyzickej geografie a Katedra ekonomickej geografie (1952). Týmto krokom vzniklo prvé špecializované pracovisko zamerané na univerzitné vzdelávanie a výskum v ekonomickej geografii na Slovensku. Jej prvým vedúcim bol docent A. Šíma. Katedru v tomto období personálne posilňujú príchody V. Lobotku, M. Čorného, K. Ivaničku. V roku 1959 sa katedra opätovne stáva súčasťou Prírodovedeckej fakulty. V tomto čase vedenie katedry preberá K. Ivanička. Začiatkom 60-tich rokov potenciál katedry znásobujú ďalší noví pracovníci (z nich na katedre dlhodobo pôsobili O. Bašovský, J. Paulov, J. Mládek, J. Slosiarik, neskoršie E. Otrubová a P. Miššeje). Členovia katedry už v tomto čase významnou mierou prispievali k rozvoju slovenskej geografie, najmä posilnením výskumu v oblasti geografie priemyslu, sídiel, obyvateľstva, cestovného ruchu, či viacerými metodickými inováciami vo výskume. Katedra posilňuje svoj status získaním práv školiaceho pracoviska pre ašpirantov v odbore ekonomická geografia (obdoba dnešného doktorandského štúdia). Prezentuje sa publikovaním viacerých rozsiahlych ekonomicko-geograficky zameraných štúdií napr. v rámci zborníka Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae. Katedra ekonomickej geografie časťou svojho personálneho potenciálu prispela k vzniku tretej geografickej katedry na PRIF UK – Katedry regionálnej geografie, iniciovanej M. Luknišom a O. Bašovským (1974). Novým vedúcim katedry sa stáva M. Zaťko (1974). V polovici 70-tich rokov z neskorších dlhoročných pracovníkov na katedru nastupujú P. Korec a P. Spišiak, následne aj V. Slavík. Posilňujú výskum v oblasti geografie dopravy, poľnohospodárstva a sídiel. Pracovníci katedry sa významne zapojila do prác na Atlase SSR (1980). Novým vedúcim katedry sa v r. 1981 stáva jej dlhoročný pracovník J. Mládek. V osemdesiatich rokoch katedru posilnili pracovníci z pričleneného pracoviska Pedagogickej fakulty v Trnave (napr. J. Sabaka). V druhej polovici osemdesiatich rokov na katedru nastúpili napr. V. Sameliak, J. Buček, D. Jurčová. V tomto období na katedre vzniklo viacero publikácii, monografií, vysokoškolských učebníc a vedeckých článkov. Katedra pokrývala prevažnú časť štandardných parciálnych disciplín ekonomickej geografie, ako aj viaceré pomocné disciplíny (od štatistiky, až po informatiku pre geografov).

Celospoločenské zmeny po r.1989 boli pre katedru novou výzvou a oživením. V r. 1990 bol vedúcim katedry najprv V. Slavík a následne sa ním stal P. Korec. Do pedagogického procesu i vedeckej činnosti prenikajú nové témy. Okrem zaužívaných a už skôr rozvíjaných smerov výskumu, rastie pozornosť priestorovým aspektom závažných spoločenských problémov ako napr. nezamestnanosť, regionálna diferenciácia, transformačné procesy (napr. v mestách), reorganizácia verejnej správy. Postupne sa zavádzajú nové predmety. Dochádza k zmena názvu na Katedru humánnej geografie a demogeografie. Pracovisko získava prvé skúsenosti s externým štúdiom zameraným na prípravu odborníkov pre verejnú správu. V r. 1997 sa vedúcim katedry opätovne stáva J. Mládek. Následne (1998) sa katedra začína vnútorne členiť na dve oddelenia - Oddelenie humánnej geografie (vedúci P. Korec) a Oddelenie demogeografie a demografie (vedúci J. Mládek). K stabilným pracovníkom katedry sa zaradili napr. D. Kusendová, M. Horňák, I. Bučeková. Katedra sa personálne posilnila vďaka pozícii jediného pracoviska na prípravu odborníkov v demogeografii a demografii na Slovensku. V r. 2000 sa vedúcim katedry opätovne stal P. Korec, vedúcimi oddelení boli menovaní J. Mládek (odd. demogeografie a demografie) a J. Buček (odd. humánnej geografie). Postupne sa stabilizuje personálne zloženie katedry. K stálym pracovníkom sa postupne zaraďujú R. Fila, G. Nováková (Gregorová), E. Džupinová, A. Rochovská, B. Bleha, V. Bačík. Rastie počet výskumných a publikačných projektov so zapojením pracovníkov katedry, vrátane medzinárodných. Externé štúdium zamerané na geografiu v štátnej správe a samospráve sa rozširuje na dvojstupňové – bakalárske a magisterské. Ku kolektívnym dielam s významným prínosom pracovníkov katedry z tohto obdobia patrí napr. Atlas obyvateľstva SR, spolu s Demografickou analýzou Slovenska (2006). V druhej polovici prvej dekády storočia sa k stabilným pracovníkom katedry pridali M. Káčerová, J. Majo, neskoršie S. Ondoš. Táto dekáda je typická väčším dôrazom na skúmanie otázok regionálneho rozvoja Slovenska, urbánneho rozvoja a urbánnych štruktúr, demogeografických procesov a štruktúr, marginality, sociálnej exklúzie a chudoby, priestorovej organizácie verejnej správy, cezhraničnej a interkomunálnej spolupráce, geoinformačných systémov, miestneho ekonomického rozvoja a pod. Pracovníci katedry skvalitnili pedagogický proces mnohými novými vysokoškolskými učebnicami. V r. 2011 sa novým vedúcim katedry stáva J. Buček, vedúcimi oddelení sú P. Korec (odd. humánnej geografie) a B. Bleha (odd. demogeografie a demografie, ktorý ním bol už od r. 2006).

Viacerí pracovníci katedry zastávali významné akademické funkcie na fakulte. Prodekanmi Prírodovedeckej fakulty boli J. Mládek, P. Korec, B. Bleha. Predsedami Akademického senátu fakulty boli J. Buček a P. Spišiak.

Historické sídlo katedry bolo až do r. 1986 v samotnom centre Bratislavy na Rajskej ulici č. 12. Tu sídlili geografi na UK od druhej polovice tridsiatich rokov. V tomto roku sa presťahovala do Mlynskej doliny, kde sa postupne dokončovali súčasné priestory Prírodovedeckej fakulty.

Prehľad zamestnancov katedry:

Na katedre pôsobilo od r.1952 do r. 2011 na rôznych pozíciách vyše 70 pracovníkov, hoci viacerí kratší čas. Mnohí sa neskoršie stali významnými pracovníkmi na iných univerzitách, vo vedecko-výskumných inštitúciách, vo verejnej správe (na centrálnej, ako aj regionálnej a miestnej úrovni), v žurnalistike, i podnikaní rôzneho zamerania.